Prečo sa teda učí o tomto francúzskom básnikovi a dramatikovi v školách? Uvediem hneď niekoľko faktov. Absurdnosť z toho priam kričí.
Pre literatúru je takýto básnik významný, pretože je istým spojovacím článkom medzi literatúrou 19. a 20. storočia, medzi literárnou modernou a literárnou avantgardou. Nájdeme uňho klasickú aj modernú báseň. Literárni vedci v jeho dielach dokonca našli prvky humoru (ale povedzme si úprimne, na celej tvorbe tohto básnika je smiešny len fakt, že ide o samostatnú maturitnú otázku). "Veľmi dôležité" je, že v Apollinairových dielach sa v rámci verša porovnávajú zdanlivo nesúvisiace veci a ani samotné verše spolu zdanlivo nesúvisia - to je pravé umenie!
Najznámejšie básnické zbierky tohto "básnika" sú Alkoholy a Kaligramy. Už prvý spomínaný názov naznačuje, v akom stave bol "básnik", keď tvoril. A na dielach to je teda poznať, viď báseň Pásmo - je úplne odtrhnutá od reality. Na demonštráciu uvádzam ukážku:
Hra mladá ulica a ty si ešte dieťa
Každý deň matka modrobielo oblečie ťa
Si hrozne nábožný a s René Dalizom najstarším kamarátom
Vzbĺkli ste vášňou ku kostolu a ku obradom
Je deväť plyn stiahnutý na modro opúšťate spálňu tŕpnete
Celú noc modlíte sa v kaplnke pri internáte
Zatiaľ čo večná a nádherná hĺbka ametystová
Obkolesuje navždy jagavú svätožiaru Kristovu
To je tá krásna ľalia čo pestujeme spoločne
To je tá fakľa ryšavá s ktorou nič si vietor nepočne
To je ten bledoružový syn bolestiplnej panny
To je ten strom našimi modlitbami obsypaný
To je tá dvojnásobná šibenica kde sa česť a večnosť stretá
To je tá hviezda ktorá má šesť ramien
To je ten v piatok mrúci Boh čo odvaľuje v nedeľu svoj kameň
To je ten Kristus čo lepšie ako letci na nebesá vzlieta
On drží výškový rekord sveta
V básni sa prelínajú náboženské bludy, mýtické postavy, erotika, opisy Paríža; antický svet a moderný svet. To všetko v texte bez diakritiky a za použitia hromady nezáživných metafor. Literárna teória samozrejme nepustí - vedci z ústavu všetky tie nezmysly pomenovali a kategorizovali - ide o polytematickú báseň, často sa tu striedajú témy a motívy na základe vzdialených asociácií, báseň je viacpohľadová, poskytuje simultánne vnímanie skutočnosti, verš má veľký dosah na význam. Je to ale iba inými slovami povedané, že dielo je iba bezcenný nepodarok.
V literatúre však platí, že čím je dielo absurdnejšie, nepochopiteľnejšie a viac odtrhnuté od reality, tým je kvalitnejšie! Dokonca fakt, že názov diela nič nenapovedá o obsahu, dodáva dielu umeleckú hodnotu a z Apollinaira robí novátora! Úplná zvrátenosť!
Pýtam sa: toto sa majú žiaci v školách učiť?! Je potrebné vedieť, že Apollinaire zrýmoval slová ktoré spolu nesúvisia (písařky – masařky)? Nie je dotácia pre predmet slovenský jazyk a literatúra príliš vysoká? Celé je to na úkor iných poznatkov, ktoré by žiaci mohli nadobudnúť, keby sa literatúra v školách nahradila inými predmetmi, najmä z oblasti prírodných vied.
Otvorme oči a neživme ďalej túto príživnícku inštitúciu s názvom literatúra. Žiakom vymietame mozgy a vedieme ich k čítaniu týchto bludov, len aby mali básnici a "vedci" v ústavoch z čoho žiť.
